Linda Bohušová Kisková * 27.7.1982

Moja životná cesta je prepojená s takmer každým kútom našej malej, ale o to malebnejšej slovenskej krajiny. Na každej svetovej strane mám svoj domov a ku každej jej nuanse som si už v detstve vytvorila citový vzťah. Moji rodičia láskou spojili stredné a východné Slovensko. Po starých rodičoch primiešali gény našich českých predkov. Stará mama Ludmila bola vychýrená portrétna fotografka, ale s výchovou troch detí jej záľubu vystriedali povinnosti. Po mamine som zdedila poriadnu dávku tvorivosti a po ocinovi zmysel pre detail. Mamina zasa po jej otcovi maliarske a literárne nadanie. A tak sa to umelecké cítenie dedí z pokolenia na pokolenie a nie je sa prečo čudovať, že sloboda a kreativita zvíťazila aj vo mne. Mám chuť farbami a emóciami zamašličkovať zemeguľu! :o)

K fotografii som sa dostala približne ako 17-ročná. Do tej doby som mojej mamine, ktorá sa živila maľovaním a umeleckou tvorbou, pomáhala pri príprave podkladov obrazov, vytváraných kombinovanou technikou – drevo, kov, drôt, nalievané epoxidy a olejové farby sú základom jej vskutku jedinečných a originálnych diel. S hrdosťou môžem prehlásiť, že ide o diela, ktoré určite nemajú vo svojej podstate konkurenciu. Na pamiatku mojej mamine Marianne Bohušovej jej na mojej stránke venujem zvláštnu pozornosť v časti: In Memoriam

Prvý fotoaparát som dostala darom a napriek tomu, že bol na moju ruku nesmierne ťažký, spoločníka mi robil takmer štyri roky – Zenit 12XP.  Dnes je uložený doma na poličke a radosť mi robí rovnako tak ako pred rokmi, aj keď už iba vizuálne. Z lásky k fotografii a k písaniu textov som sa rozhodla pre štúdium masmediálnej komunikácie so zameraním na fotografiu v Trnave. Počas piatich rokov som sa venovala štúdiu pod vedením trojice fotografov a jedinečných osobností, menovite po poradí – Mgr. Art. Roman Pavlovič, doc. Mgr. Art. Tibor Huszár, ArtD., Mgr. Art. Jozef Sedlák.

Každý jeden z nich ma niečím ovplyvnil. Roman Pavlovič mi vniesol svetlo do základov fotografie a kompozície, Tibor Huszár u mňa vycibril cit pre dokument a Jozef Sedlák ma ovplyvnil predovšetkým svojou imaginárnou a umelecky pojatou tvorbou. 

Po skončení vysokej školy som sa prvé tri roky snažila zaradiť do bežného života, ale pokus vtesnať sa medzi mantinely stroskotal po troch rokoch v administratíve. Niektorí ľudia tam zrejme nepatria a to bude asi aj môj prípad. :o)

Za mojou tvorbou sa skrýva ešte jeden veľmi dôležitý človek a to je môj manžel a zároveň "fotokolega" Peter Kiska, ktorý je mojou nesmiernou oporou a najväčším fanúšikom v jednej osobe. Bez neho by to jednoducho nešlo. Spoločne fotíme predovšetkým eventy a svadobné fotografie. Preto jeho podpis nechýba ani na jednej výslednej fotke. V prípade, že sa s vami stretneme na nejakej spoločenskej akcii, určite nás uvidíte fotiť vo dvojici. :o) 

V súčasnej dobe venujem všetky svoje myšlienky jedinému cieľu – zachytávať momenty, ktoré sa už nikdy opakovať nebudú, môžeme ich však spoločne odchytiť ako nádherného farebného motýľa a urobiť si tak navzájom radosť. A následný úsmev na tvári spokojného zákazníka je pre mňa pôžitkom, ktorý ma napĺňa o to silnejšou tvorivou energiou a zadosťučinením.

 

                                                                                       

Sami posúďte: GALÉRIA


„Najťažšou úlohou v živote je spoznať, ktorým mostom
treba prejsť a ktorý zrútiť.“

 

 

 

Created by Linda Bohušová & Webdesign by Yootheme.com 2012 © copyright